Veľmi ma nahnevali demagogické výlevy vtedy opozičného pána Mikloša, keď ako protikrízové opatrenia navrhoval znižovanie daní a odvodového zaťaženia, predlžovanie poberania podpory v nezamestnanosti, to všetko pri hrozivom výpadku príjmovej časti rozpočtu. Keby sme ho poslúchli mali by sme nie 9% ale 15% schodok.
Mrzelo ma že keď konečne prišlo oživenie, dostal sa k moci práve tento človek ktorému zjavne nezáleží na tom, ako by SR dopadla keby sme sa držali jeho rád.
Mrzelo ma, že z oživenia na ktorom nemal ani zbla zásluh má ťažiť práve on , ktorý teraz robí presne opak toho čo tak vehementne doporučoval aj so stádom ekonomických analytikov s mliekom na brade, ktorí len opakujú čo mocní vyslovia.
Vtedy ma pochytilo hriešne želanie , že by som mu doprial taký malinký návrat krízy, aby sa ukázalo, aký to je borec a ako si on poradí so 75% výpadkom príjmov a s 10% nárastom nezamestnanosti.
Áno je to hriešne želanie a moje svedomie hneď aj túto hriešnu myšlienku zavrhlo, lebo preukázať niekomu falošnosť a nekompetentnosť za cenu nešťastia tisícov, ba miliónov nešťastníkov, ktorých sa kríza vždy dotkne, je naozaj neprijateľné.
Zdá sa že sa budem škvariť v pekle, lebo Pán Boh sa rozhodol mi vyhovieť a tie jeho mlyny začali mlieť smerom ktorý sa pánovi Miklošovi naozaj nebude páčiť.
Možno sa mýlim a on všetko bravúrne zvládne zníži dane , prinesie všetkým prácu a blahobyt čo by ma mohlo zachrániť pred ohňom pekelným. No preto že ho poznám, pre istotu googlim na nete
či niekde nie je návod ako obložiť dušu azbestom a chladiacim zariadením.