Množstvo prispievateľov je v svojich príspevkoch nadšených postojom Sulíka v otázkach rozšírenia „Eurovalu“ a opakuje po ňom slová o chudobných Slovákoch, ktorí by nemali podporovať bohatých Grékov. Táto veta je v rámci fungovania EÚ sama o sebe kacírska a odporujúca duchu spoločenstva. Treba si spomenúť, že my sami dostávame z únie omnoho viac než do nej vkladáme a preto by sme si mali klásť otázku prečo by mali Nemci, Holanďania a ďalší podporovať či dávať z ich pohľadu možno „lenivým“ Slovákom? Prečo to vlastne robia, prečo nás vôbec zobrali do toho spolku v ktorom mohli aj bez nás kľudne prosperovať? Prečo nám dali právo veta, keď sme len také ekonomické smietko, ktoré v globálnej ekonomike nič neznamená a ktoré možno bez problémov nahradiť? Je to preto, lebo EÚ ide cestou integrácie európskych národov, v ktorom má každý štát rovnaké práva, ako tie ostatné bez ohľadu, aký je veľký a ekonomicky silný. Má práva, ale aj zodpovednosť. V rámci EÚ došlo k prehĺbeniu tejto spolupatričnosti vytvorením ešte zomknutejšieho tvaru vytvorením menovej únie, kde štáty participujú na spoločnej mene, ktorá ale spätne odráža zodpovedný či nezodpovedný prístup každej zúčastnenej ekonomiky. Áno, Gréci a nie len tí hrubo porušili zásady menovej únie a poškodili skrz svoj nezodpovedný postup nie len seba, ale aj ostatných členov EÚ. “ Nezodpovedných treba vyhodiť“ poviete si a ideme ďalej. Zdanlivo jednoduché riešenie, ktoré však otvorí Pandorinu skrinku, lebo vždy bude niekto zaostávať a brzdiť spoločenstvo tých ostatných. Vždy bude dôvod niekoho sa zbaviť aby tí ostatní boli na tom lepšie. Je to hra o rozbitie, nie len menovej únie, ale aj hra o celé európske spoločenstvo ako také. Teda pán Sulík s jeho radikalizmom a nepochopením myšlienky spoločenstva sa zahráva s ohňom rozpadu nie len menovej, ale aj colnej únie. Treba si povedať, čo prípadný rozpad menovej únie a nedajbože aj celého EÚ by Slovensku a jeho ekonomike prinieslo? Stali sme sa otvorenou ekonomikou v podstate len s automobilovým priemyslom, ktorá je plne závislá na odberateľoch dnešných našich partnerov v spoločenstve. Náš automobilový priemysel je u nás preto, že sme členmi únie a je len druhoradé že sme ako pracovná sila lacnejší. V momente obnovenia colných zábran by sa všetci výrobcovia pobrali tam, kde predaj ich výrobkov nebude spojený s colnými ochranárskymi opatreniami, teda by sa vrátili do Nemecka a Francúzska. Kórejci by sa pobrali do východného Nemecka, kde by našli len o trochu drahšiu pracovnú silu , ale boli by zas priamo tam, kde sa ich výroba realizuje na trhu. Čo by tu teda ostalo a akú prosperujúcu ekonomiku by sme asi mali po rozpade EÚ? Za čo by sme nakupovali potraviny, keď náš priemysel by neexistoval a naše poľnohospodárstvo už dávno nie je sebestačné? Akú silu by mala naša mena bez ekonomickej sily spoločenstva? Tieto otázky sú v pozadí našich postojov o Eurovale a treba na ne zodpovedať a zhodnotiť dôsledky ešte pred tým než zodpovieme otázku v nadpise. EÚ požaduje za pomoc od Grécka aj iných krajín nápravu a prijatie tvrdých reštriktívnych opatrení. Nepožičiavame im peniaze na pokračovanie šafárenia , ale na odstránenie chýb a na záchranu spoločnej meny. Ak ju zachránime, len dokážeme , že spoločenstvo má silu a vôľu prekonávať ťažkosti a teda potvrdíme správnosť jeho existencie.